ZAČIATKY NÁŠHO PODNIKU

Závod Vagnfabriksaktiebolaget I Södertelge bol založený s podporou spoločnosti Surahammars Bruk v roku 1891, keď boli železnice vo Švédsku vrcholom technologického pokroku. 

O viac než sto rokov neskôr, ale stále v rovnakých priestoroch, sídli dnes spoločnosť Scania – prosperujúci svetový výrobca nákladných vozidiel, autobusov, motorov a súvisiacich služieb. Trvalo to 30 neistých rokov, kým sa spoločnosť vyprofilovala a zamerala sa na činnosť, ktorú vykonáva dodnes.

Názov Vagnfabriksaktiebolaget i Södertelge znamená závod na výrobu vagónov v Södertälje, s.r.o. Jeho vlastníci vkladali svoje nádeje do rozvíjajúceho sa trhu s železničnými koľajovými vozidlami.

Napriek nešťastnému tvaru švédskej krajiny – 2 000 kilometrov zo severu na juh – a prevládajúcej chudobe štát v rokoch 1850 až 1900 vybudoval zložitú sieť železničných tratí so štandardným rozchodom, ktorou pokryl celú krajiny až po riedko zaľudnené regióny na ďalekom severe. Na túto základnú infraštruktúru bolo zapojené množstvo malých súkromných tratí, ktoré mali často užší rozchod.

Švédsko bolo chudobnou poľnohospodárskou krajinou, v ktorej industrializácia zaostávala za krajinami ako Anglicko. Začiatkom 40-tych rokov 19. storočia bol prijatý zákon o povinnej školskej dochádzke pre všetky dievčatá a chlapcov. Približne v tomto čase sa na juhu Švédska začala rozsiahla železničná výstavba.

V 60-tych rokoch 19. storočia krajinu zasiahli opakované obdobia slabej úrody a následne hladomor. Vývoj v oblasti demokratického rozvoja bol pomalý, pričom zanechal bezmocné masy bez akéhokoľvek vplyvu. Táto situácia viedla k hromadnej emigrácii. V rokoch 1850 až 1920 sa až 40 percent obyvateľstva vydalo hľadať šťastie v iných krajinách, najmä v Amerike.

Operácie boli veľmi úspešné a vedenie sa inšpirovalo vplyvmi z Nemecka pri diverzifikácii na rozvíjajúci sa trh automobilov. Mladého inžiniera Gustafa Eriksona zamestnali na to, aby vyvinul „automobily a zodpovedajúce motory”.

Prvý švédsky automobil sa potom predviedol v roku 1898. Jazda v ňom bola trhavá a prakticky sa nedal ovládať. Výroba automobilu bola zložitejšia, než sa očakávalo. V roku 1901 sa vynaložené úsilie konečne premietlo do spoľahlivého a výkonného návrhu motora, ktorý sa využíval v železničnom vozíku, prvom sériovo vyrábanom motorovom vozidle spoločnosti. Tento motor poháňal prvé nákladné vozidlo spoločnosti VABIS a jej prvé sériovo vyrábané osobné auto. Na prvej výstave automobilov v Štokholme sa tento model prvýkrát stretol so spoločnosťou Scania, výrobcom vozidiel a bicyklov z južného Švédska, ktorá predvádzala svoje prvé nákladné vozidlo. Výstava presvedčila obidve spoločnosti, aby sa ďalej venovali automobilom.

Spoločnosť VABIS však zaznamenala pomalý predaj nákladných vozidiel. Motor bol dobrý, ale dizajn podvozka sa niekoľkokrát upravoval, aby zodpovedal náročným požiadavkám zákazníkov. Sériová výroba nákladných vozidiel vlastne začala až v roku 1906 a rozbehla sa v roku 1909. Výrobcovia využívali na začiatku 20. storočia automobilové závody na propagáciu svojich výrobkov. V roku 1909 sa na predmestí Štokholmu konala prvá súťaž nákladných vozidiel, v ktorej boli ocenené všetci zúčastnení vzhľadom na vyčerpávajúce cestné podmienky, s ktorými si poradili.

Železničný rozmach začal upadať na začiatku 20. storočia, keď sa nasýtil dopyt po koľajových vozidlách.

Vedenie spoločnosti VABIS preto v roku 1907 zmenilo zameranie výroby na automobilový priemysel a v Södertälje otvorilo nový závod výhradne na výrobu „štandardných vozidiel” a motorov. Motory sa predávali na priemyselné a námorné využitie.

Motory značky VABIS boli inovatívne a v roku 1907 vyšlo zo závodu prvé nákladné vozidlo so sklápacou nadstavbou, ako aj predchodcovia autobusov v podobe nákladných vozidiel s vymeniteľnými plošinami pre pasažierov.

Keďže kedysi prekvitajúce podnikanie v oblasti železničnej dopravy už prestalo byť výnosné, investície do vlastných dizajnov a nového závodu na výrobu vozidiel mali katastrofálne následky. Spoločnosť Scania sa naopak rozhodla vychádzať z dizajnov zahraničných vozidiel a stavila na montáž zakúpených súčastí – metóda, ktorá vyžadovala nižšie počiatočné investície.

Spoločnosť Scania od roku 1902 vlastne úspešné predávala autá zákazníkom. Rozšírila svoje výrobné priestory a výroba nákladných vozidiel sa riadne rozbehla v roku 1908.

Prvý autobus bol vyrobený v roku 1911 a v roku 1912 nastal zlom pre hasičské vozidlá – ktorý sa v 10-tych rokoch 20. storočia preukázal ako významná medzera na trhu pre spoločnosť Scania-Vabis.

V roku 1914 sa uviedla konkurencieschopná ponuka motorov, ktoré sa vyrábali až do polovice 20-tych rokov 20. storočia. Dizajn nového motora bol dielom predvídavého mladého inžiniera Augusta Nilssona. V roku 1915 ho vymenovali za hlavného inžiniera, ktorý potom ostal na čele dizajnových prác spoločnosti Scania-Vabis viac než 30 rokov. Vedenie sídlilo v Södertälje. Spoločnosť vtedy začala rozširovať svoj trh, pričom najprv zriadila predajne vo Švédsku a na susediacich trhoch v Škandinávii. Uzavreli sa aj nezvyčajné dohody so vzdialenými trhmi ako Siam (Thajsko) a Austrália.

Po prvej svetovej vojne nenastal očakávaný rozmach a pretrvávajúca deflácia predstavovala pre spoločnosť Scania-Vabis hroziacu katastrofu. Veľké investície do výroby a vonkajších zdrojov surovín ako oceľ boli nedostupne nákladné.

Obchodná koncepcia spoločnosti spočívala v súťažení priamo so zahraničnými konkurentmi pomocou rozsiahlej výroby. Po zrušení dovozných obmedzení bol však švédsky trh zavalený lacnými, veľkosériovo vyrábanými zahraničnými vozidlami. Spoločnosť Scania-Vabis nemala proti takejto prudkej konkurencii žiadnu šancu.

Spoločnosť Scania-Vabis sa v 20-tych rokoch 20. storočia ocitla vo vážnej kríze. V roku 1921 išla do likvidácie. Zachránil sa názov spoločnosť, takže Scania-Vabis mohla čoskoro opäť spustiť prevádzku. Gunnar Lindmark bol vymenovaný za nového výkonného riaditeľa, čím sa vytvorili podmienky pre dlhú a stabilnú spoluprácu s hlavným inžinierom Augustom Nilssonom.

Celá výroba sa premiestnila do Södertälje a spoločnosť sa zamerala na ťažké nákladné vozidlá a autobusy, no nesúťažila priamo s tuctovými dovozovými vozidlami.

August Nilsson a jeho tím vyvinuli aj novú radu motorov s vačkovým hriadeľom.

Kreatívny tím inžinierov pod vedením Augusta Nilssona navyše vyvinul viacero inovácií vychádzajúcich z požiadaviek týchto zákazníkov, ktoré okrem najmodernejších hnacích sústav zahŕňali hydraulickú sklápaciu výbavu a posypovú výbavu pre nákladné vozidlá, ako aj pásový pohon pre poštové vozy.

V 20-tych rokoch 20. storočia začali v celom Švédsku premávať pravidelné servisné autobusové linky a táto nová oblasť trhu naberala čoraz väčší význam pre spoločnosť Scania-Vabis. Úzka spolupráca s inžiniermi zákazníkov nielenže podnecovala inžinierov spoločnosti k tomu, aby prinášali inovatívne riešenia, ale dláždila tiež cestu pre stratégiu prežitia a orientácie na zákazníka, ktorú si spoločnosť zachovala dodnes.